Každý týždeň v stredu sa v škole koná "Special Seminar on Global Issues". Podstatou seminára je, že každý týždeň prednáša iný, špeciálny hosť na akúkoľvek tému. Tento predmet je povinný a je za nula kreditov. V preklade to teda znamená, že keďže som výmenný študent, tak seminár zväčša ignorujem.
Nie však tento týždeň. Čuduj sa svete hosť bol
Ing. Dušan Bella, slovenský veľvyslanec v Soule. Téma bola: "Slovakia, pulsating heart of Europe".
Nakoľko je väčšina mojich spolužiakov z Ázie (pochádzajúcich zo štátov s veľkosťou min. aspoň 80mil. max. Čína), mala som trošku obavu, či ich 90minút rozprávania o 5miliónovej stredoeurópskej krajinke vôbec zaujme.
Je tu tiež i druhá vec, pri mojich cestách som si zvykla, že priemerne vzdelaný mladý človek nemá predstavu, kde a čo je vlastne to Slovensko. Zväčša som prvý Slovák, ktorého kedy stretli. Na jednej strane, je to trošku smutné. Na druhej, zvykla som si už dávno (aspoň nie som Američanka, ktorá sa stále musí obraňovať pred útokmi stereotypných názorov). Beriem to teda zodpovedne. Často sa stane, že si ma ľudia zovšeobecnia a predstavia si, že všetci Slováci sú ako ja... (uff, to by teda bola krajina). Mám preto často strach stretnúť v cudzine Slováka. Čo ak bude truľo a potom to zase začne odznova!?
Tentokrát to ale bolo presne opačne. Pán veľvyslanec bol veľmi fajn: bodrý to pán so zmyslom pre humor, ktorý ocenia i Aziati, záplavou obrázkov z Tatier, Bratislavy, Nitry, Spišu ... a zvukom fujary v pozadí. Trošku sa mi aj zacnelo po domove.
Súčasťou prezentácie bolo i krátke video o Slovensku - to samotné až také super nebolo - made in 2004, takže niektoré účesy, móda a hudba boli dosť out. Charizma pána veľvyslanca to však následne prebila. Myslím, že sa mu podarilo upútať pozornosť ázijského študenta min. na dĺžku prednášky. Naviac, po skončení konečne moji spolužiaci pochopili, že odkiaľ to vlastne som. Po troch mesiacoch ich prestala zaujímať Praha a do ich slovníku pribudlo nové vlastné podstatné meno Bratislava.
Osobne najpozitívnejšie hodnotím jeho prístup ku kórejsko-slovenským vzťahom.
Pre úvod:
1. Vedeli ste, že štvrtý najvýznamnejší obchodný partner Slovenska z pohľadu importu je Južná Kórea?
2. Vedeli ste, že Južná Kórea je náš najväčší ázijský obchodný partner vôbec (oveľa významnejší než Čína) ..áno môže za to SlovaKIA, Samsung ...
Posolstvo ale je to, že hoci business ako taký medzi nami funguje, nemáme žiadnu kultúrnu výmenu. Slováci netušia takmer nič o Kórei a vice-versa. Pán Bella je veľvyslancom necelé dva roky a jeho hlavný cieľ je zvýšiť kultúrne poznanie medzi krajinami (ťahá do Soulu umelcov, športovcov .. ) .. inými slovami kimchi za borovičku
Začiatok prednášky začal pomerne spontánne. Nefungoval PC. Pokým ho štyria Kórejci "opravovali", pán veľvyslanec začal s "warm-up" aktivitou: nech sa prihlási ten, kto niekedy v živote bol v Strednej Európe nebodaj na Slovensku. Samozrejme ruky boli dve: Moja a môjho českého spolužiaka. Ako sa mi Filip neskôr pošepky priznal ani on na Slovensku ešte nikdy nebol, ale bolo mu to už pochopiteľne trápne takto verejne povedať.
Každopádne to bolo celkom komické:
J.E. Bella: What part of Slovakia did you visit?
Ja: I come from Slovakia
J.E. Bella: Oh, ... you look Slovak!
Po hodine som sa chcela za ním zastaviť a prehodiť pár viet v mojej materčine. Pán veľvyslanec bol však rýchlejší. Okamžite ma k sebe zavolal. Slušne ma pokarhal za to, že prečo som tu tri mesiace a nenapadlo ma kontaktovať ambasádu (špeciálne po minulotýždňovom severokórejskom útoku). Povedal mi o všetkých aktivitách, ktoré ambasáda organizuje (prekvapivo nie je ich málo).
Na záver mi dal vizitku s návrhom, nech ho čo najskôr osobne kontaktujem. Máme si toho dosť čo povedať, špeciálne v prípade, ak sa plánujem do tejto krajiny vrátiť... ale o tom inokedy, keď budem mať pred sebou nejaké hmatateľnejšie ponuky (ak všetko dobre pôjde, tak snáď budúci týždeň)
