Európsky deň

Včerajší deň bol krásny. Európsky krásny.

Po rannom trojhodinovom teste z Financial Institutions and Systems sme sa s mojou talianskou kamarátkou vybrali nakupovať. V Soule totiž zo dňa na deň klesla teplota o viac ako 15stupňov. V nedeľu sme sedeli vonku na tráve a užívali si 18stupňové nedeľné popoludnie a v pondelok ráno som sa prebudila síce do slnečného ale zato veterného +2stupňového rána. Môj šialený učiteľ (o ňom možno niekedy napíšem, ale nie som si istá či takto verejne) nás v pondelok presviedčal, že do dvoch týždňov napadne prvý sneh. Dúfam, že sa mýli, pretože jeseň je tu naozaj krásna. 

Keďže moja 20kg batožina samozrejme žiadne teplé oblečenie neobsahovala, vybrali sme sa s Irene na nákupy: plán bol jednoduchý (teplé zimné kabáty a čižmy). Kabáty sme kúpili. "Big foot", ako ma niektorí zakrslí Kórejci prezývajú, tu má samozrejme problém kúpiť akúkoľvek obuv :)

Akokoľvek, deň s Irene ma na chvíľku odpútal od ázijskej reality. Na celý deň som prepla do taliančiny. Na obed sme mali skutočnú olivovú ciabattu a espresso. Po nákupoch sme večer zašli na prednášku o modernom umení. 

Večerná prednáška bola síce o kórejskom modernom umení, ale náš prednášajúci (kurátor jednej z galérií) sa dosť venoval západnému vplyvu v kórejskom umení. 

Cestu domov sme si spríjemnili fantastickými debatami, ktoré viem viesť asi iba v taliančine: umenie, kultúra a história: východ vs. západ. Irene (neskôr i jej ďalšia talianska kamarátka) majú bakalára z východoázijského umenia či japončiny, teraz sa však preorientovávajú na Kóreu a miestne umenie. Nádhera.

... dobre teda, možno ten deň nebol ani tak európsky ako taliansky. 

Po dlhej dobe som dokonca mala i talianske sny. Ráno, bezprostredne po zobudení sa mi prvýkrát v živote stalo, že mi trvalo asi minútu, kým som začala rozprávať / rozumieť anglicky. Pri pohľade na svoj budík som zrazu nevedela, rozdiel medzi Dismiss a Snooze. Patetické ale pravdivé. 

Nuž dnes ma čaká ďalší taliansky večer. Irene ma pozvala do ich inštitútu, kde každú stredu premietajú (dúfam, že staré) talianske filmy. 

Nebojte sa, nepremenujem tento blog na európske dobrodružstvá. Avšak asi budú niektoré príspevky v najbližšej dobe medzinárodnejšie. Včera v noci sme totiž s Filipom zabookovali letenky na 6 novembrových dní do Japonska.