O kórejskej kráse

Tento článok je založený na subjektívnych názoroch skupiny mojich miestnych kórejských spolužiačok, kamarátok a mojich pocitoch po približne piatich týždňoch v Kórei. Text nemusí zachytávať presný obraz miestnej spoločnosti.

Z času na čas mám v Soule pocit, že najprv vznikli belosi ako akýsi prototyp s množstvom nedokonalostí. Neskôr, po odladení chýb, prišli Aziati, konkrétne Kórejci:

Moji miestni kamaráti priemerne spia 6hodín denne a necítia únavu či nutkanie na popoludňajší spánok. Takmer nikto tu nemá nadváhu, všetci sú štíhli s krásnou, čistou pleťou, žiarivým úsmevom a nádhernými vlasmi ... nie, nekamarátim sa s elitou miestnych "Kpop stars" ani "Korean drama". Takto tu naozaj vyzerá väčšina ľudí.

Moje medzinárodné kamarátky sú z toho však nešťastné. Je veľmi neobvyklé, že by si kórejský mládenec vyhliadol nejakú Západniarku. Navyše, ani sa im nečudujem. Kórejské ženy sú prekrásne. V podstate to platí o celom národe. Sú to fešáci.

Nedalo mi to však. Spýtala som sa teda priamo miestnych slečien. Toto je pár najzaujímavejších vecí (tipov, z ktorých väčšinu asi nikdy nechcem skúsiť).

1. Diéty

Kórejky necvičia, resp. necvičia preto, aby si udržali líniu. Miestne fitká sú plné cudzincov alebo mužov. Kamarátka (Američanka) začala chodiť do fitka mimo náš internát a je jediná žena. Často sa jej stane, že vo chvíli, keď vkročí do miestnosti, všetci prestanú cvičiť a sledujú ju.

Namiesto cvičenia preferujú miestne dámy diéty. Niektoré sú klasické západniarske: žiadne uhlohydráty, žiadne večere ... . Iné sú miestne a vraj 100% osvedčené. Moju pozornosť si najviac získal tip: jogurt a ocot. Jogurt s octom na raňajky, obed a večeru. Potom vám vraj bude tak zle, že tri dni nedokážete nič zjesť a strávite čas niekde na miestnych toaletách. Každopádne, keď sa v deň 4 pozriete do zrkadla či postavíte na váhu, neoľutujete.

2. Plastické operácie

Môj prvý kontakt s bežnosťou plastík boli plagáty v metre v štýle kórejských emotikon. Valná väčšina kórejok (niekedy aj muži) má za sebou aspoň jednu plastiku. Štandard sú očné viečka - čudujte sa svete je to za tým snaha vyzerať ako Západniari. Veľmi bežný je tiež i nos. Väčšina mojich spolužiačok má plastiky. Ony samotné o tom otvorene nehovoria, ale jeden môj profesor sa na mňa tento týždeň zahladel a povedal mi niečo v zmysle, že som jediná v triede s prirodzene peknými očnými viečkami :D

3. Kozmetika

Obchody s kozmetikou vám hneď napovedia, ako dôležitý je tu vzhľad. Na každej ulici ich je aspoň päť. Pred obchodom slečna s mikrofónom, ktorá privoláva zákazníkov. Každý, kto čo len vstúpi dnu, dostane malú pozoronosť. Ceny oveľa nižšie ako v Európe (a to aj u klasickej západniarskej kozmetiky ako Vichy, Neutrogena či Clinique). Nuž a keď si niečo kúpite, dostanete ešte jeden darček. Pomerne často vám hneď po prvom nákupe dajú i vernostnú kartu.

Snedá pleť sa tu nenosí. Namiesto toho frčia vybielovacie krémy. Opaľovacie krémy s UV faktorom pod 40 zaručene nezoženiete. Naviac, správna dáma má vždy po ruke slnečník / dážnik proti slnku.

Najväčšia vychytávka je však "BB cream". Toto je vlastne aj dôvod, prečo píšem tento blog práve dnes. Minul sa mi môj denný krém, a tak som siahla po jednom z testerov, ktoré som naposledy dostala.

O čo ide?

BB znamená Blemish Balm cream a vznikol v Kórei. Veľmi rýchlo sa presadil v celej Východnej Ázii. Ak sa nemýlim, v Európe ani USA sa zohnať nedá (ak nerátam eBay :D).

Je to krém, ktorý spája všetko dohromady. V prvom rade má ale hojivé účinky po plastických operáciách (preto tak populárny). To by však bolo málo. BB cream spája hydratačný krém, podkladový make-up, opaľovací krém, bieliaci krém, krém proti akné a krém proti vráskam ... a určite ešte niečo ďalšie čoho si nie som vedomá. Inými slovami zázrak miestnej kozmetiky.

Teda, ako sa to vezme. Môj prvý dojem po vyskúšaní bol, že si robím odliatok tváre. Vstrebáva sa neuveriteľne pomaly. Ale hlavne, existuje len v jednom, max. dvoch odtieňoch. Pokiaľ nezoženiem tmavší odtieň jediná príležitosť, kedy ho budem chcieť znova otestovať, bude, ak sa rozhodnem ísť za mŕtvolu na Halloween.

Dopadlo to teda tak, že po asi polhodine som to nevydržala a musela som si ten zázrak dať z tváre dole: pri pohľade do zrkadla som sa cítila ako keby sa Michael Jackson "odličuje".