Severná Kórea striela na Južnú? Daj tam radšej futbal.

Mám to "šťastie", že sa práve nachádzam v štáte, ktorý má v podstate jediného priameho suseda šialený totalitný režim vedený dynastiou Kim. To "šťastie" je teraz ešte intenzívnejšie. Pred asi 30 hodinami (ako asi všetci viete, niektorí i lepšie ako ja) Severná Kórea bombardovala juhokórejský ostrov Yeonpyeong, prvýkrát od konca Kórejskej vojny bolo obeťou civilné obyvateľstvo.

Aké boli prvé momenty? Prvé reakcie? Čo som v tej chvíli robila?

Sedeli sme v metre a Katie ma upozornila na televízne správy: kopa dymu, oheň?, ostrov, všetko v Hangule takže absolútne žiadna predstava, kde to je alebo čo to je. (Viem síce kórejsky čítať ale je to niečo čo ja rada nazývam čítanie bez porozumenia / reading without comprehension ... v podstate to viem vysloviť, ale o čom čítam to veru netuším). Metro plné ľudí. Nikto tomu nevenoval ani okamih pozornosti. Katie nakoniec usúdila, že sa niečo stalo na Filipínach.

O pár hodín neskôr mi prišla sms od Miška: "Drahá, v pohode? Žiadne rakety vás nezasiahli? Neutekali ste do krytov? ... " V tej chvíli som sedela na brehu rieky Han, čakala na fontánu (viz predchádzajúci príspevok) a popíjala soju. Po pár smskách s Miškom, som pochopila, že vo Vysokých Tatrách je to väčšia vec ako v Soule, meste asi 50km od demilitarizovanej zóny.

Neskôr pri večeri sme zazreli správy: starý známy ostrov, dym, zničené domy .... zrazu to začalo dávať zmysel. Sedeli sme v naozaj veľkej čisto kórejskej reštaurácii a bez preháňania sme boli jediné, koho zaujímali večerné správy. Po asi 10min to jeden miestny pán už nevydržal a prepol na futbal. Zápas si zrazu získal pozornosť i ďalších hostí...

Katie teda chytila svoj HTC a zažala googlovať novinky. Ono ani nebolo treba googlovať: Reuters, YahooNews, CNN, BBC, Financial Times, NY Times, Korean Herald: všade titulky.

Tak takto to teda presne nevyzeralo. Zahraniční novinári si museli dať celkom prácu získať takúto snímku.

V zápätí si Katie tiež uvedomila, že má na nasledujúci deň zaplatenú celodennú exkurziu do DMZ. Vo svojej e-mailovej schránke však objavila prekvapenie: oficiálne potvrdenie a harmonogram exkurzie. Hmm, prečo teda svetové titulky hovoria o pokraji tretej svetovej vojny!?

Raňajky, 24.11 (deň 2): Správy sú stále plné informácii o útoku, pridávajú sa komentáre a analýzy, reportáže z USA o americkej podpore ... keď sa porozhliadnete okolo seba hneď viete kto je Kórejec a kto nie (a teraz nenarážam na farbu pleti). Cudzinci vedú vášnivé diskusie, vymieňajú názory, cítiť tu napätie, niekedy až strach. Kórejci raňajkujú ako každý iný deň. Z času na čas padne niečo o útoku, ale je to skôr obecné hodnotenie typu: nič nové pod slnkom.

Čo bude ďalej uvidíme. Pri miestnej ľahostajnosti to možno zistíte skôr ako ja.

PS: popoludní v škole môj učiteľ na chvíľku načrtol aj túto tému. Skôr ho ale zaujímal prepad kórejskej burzy.