Zatiaľ najlepšia cesta (kratšia verzia)

7dní, 6nocí, dvaja jedineční hostitelia, množstvo neznámych cestovateľov z celého sveta, historické Kyoto, divoká Osaka ... ale hlavne najnezabudnuteľnejšia cesta môjho zatiaľ pomerne mladého života.

Ak by som mala popísať všetko, čo sa v Japonsku stalo, bol by z toho asi román 21. storočia (teda za predpokladu, že by to spísal niekto, kto na rozdiel odo mňa naozaj písať vie). Každopádne, sľúbila som svojej rodine, že si predsa len niekoľko (uff asi aj hodín) nájdem a rozpoviem, aké fantastické Japonsko bolo. Som si však istá, že kdekoľvek len ste, váš život je nemenej vzrušujúci a tak ponúkam dve alternatívy: 

A. túto krátku verziu NAJaspektov môjho výletu (v prípade doplnenú o foto z facebooku alebo picasy). 

B. dlhšiu verziu - v ktorej takmer určite nebude v mojich silách zachytiť všetko. Neviem či ju zvládnem napísať na blog, ALE MÁM DENNÍK, ktorý vám dám rada prečítať, keď sa vrátim domov. Stihla som ho napísať počas dvojhodinového letu naspäť do Soulu (v Japonsku na to naozaj nebol čas), je pomerne heslovitý, má asi 12 A4strán avšak je v angličtine.

Kde som bola?

V regióne Kansai, čo prakticky znamená domov asi 22miliónov Japoncov. Konkrétnejšie: štyri neopísateľné dni v historickom Kjóte (slovenčinári odpustite, po zvyšok textu sa uchýlim k anglickému spellingu Kyoto) a deň resp. tri parádne noci (viem, že to početne nesedí, ale bolo to tak)  v megalopolise menom Osaka. Okrem toho ešte krátky výlet do Nary a Uji. 

S kým som bola?

Sama. Teda sama vôbec nie. Presne naopak, už dávno som sa niekde necítila tak dobre ako práve v Japonsku. Stretla som ľudí, ktorí sú viac ako len moja krvná skupina:

• Náhodní cestovatelia z celého sveta, či už utekajúci pred niečím, snažiaci sa niečo nové nájsť alebo si len oddýchnuť od všednosti svojho domáceho života (ha, znie to ako Jack Kerouac)
• Milí Japonci, ochotní mi napriek častej jazykovej bariére čo najviac pomôcť.
• Hostitelia - cudzinci, ktorí žijú, pracujú či študujú v Japonsku a nielen že vám ponúknu prístrešie, často i raňajky, povozia na bicykli, uvaria famózny thajský obed po prehýrenej noci, vezmú na prechádzku po ich obľúbených chrámoch alebo na celonočné karaoke... ale hlavne podelia sa s vami o kúsok ich životného príbehu, ktorý teda ani pri najmenšom nie je nudný.

... to všetko vďaka geniálnemu nápadu menom CouchSurfing

Ako dlho?

Krátko, príliš krátko - tak krátko, že v mysli už plánujem ďalší výlet do Japonska. Týždeň.

NAJ

1. Najlepší hostiteľ a azda jeden z najzaujímavejších ľudí, ktorých som mala kedy česť spoznať. Pre veľmi, veľmi zjednodušenú predstavu prezradím, že je to človek ktorý vyrástol na troch kontinentoch a teraz už niekoľko rokov skúša žiť na tom štvrtom, v Ázii. Aktuálne je to 30ročný francúzsko-britský vedec dokončujúci si svoje PhD v Kyote. V minulosti vášnivý cestovateľ a práve teraz spláca svoj dlh, tým, že hostí nahodných cudzinov (teda i mňa). 

Dave mal byť mojim hostiteľom prvé dva dni v Kyote. Dva dni sa nakoniec zmenili na 4 noci, 5 fantastických dní, po ktorých sa mi naozaj veľmi ťažko lúčilo... ako sa sám Dave vyjadril sú chvíle, ktoré vás donútia milovať a zároveň nenávidieť couchsurfing (toto má byť short version, takže viac na mojom CS profile).

2. Najlepšie karaoke, dokonca i jedna z tých naozaj naj nocí zatiaľ obecne. 13 november, sobotná noc, Osaka - Neta (cestovateľka z Izraelu, ktorá doteraz pracovala na Expu v Šanghaji), Katie (tri mesiace cestuje po celej východnej Ázii a čo chvíľa - áno, dnes - ju čakám v Soule, jej!), Dave a ja.

Karaoke nebola jediná zábavná vec v tú noc. Stalo sa toho omnoho viac. Porozprávam osobne.

3. Bláznivé jazdy na šaragli bicykla po Osake s mojím kanadským hostiteľom Markom. Pri prvej jazde som ľutovala, že ja sprostá nemám zaplatené poistenie v Japonsku ... nakoniec som si zvykla a stal sa z toho môj obľúbený spôsob prepravy. Trocha adrenalínu predsa nikdy nezaškodí :)

4. Najlepší ramen (japonské nudle). Pochybný špinavý podnik v uzulinkej uličke v centre Kyota a bez debaty parádna večera v spoločnosti Dava.

5.  Kyoto - bez slov. fotky musia stačiť (som však na dobre dlhú dobu predávkovaná nádhernými chrámami a jesenným lístím)

6.Osaka - moderné veľkomesto so všetkým čo k tomu patrí:

7. Jedlo - okrem samotného Ramenu ma Dave každý večer zobral na úplne iné miesto, ochutnať nejakú ďalšiu japonskú špecialitu. V rámci našej sushi večere sme si dali veľrybie sashimi (áno, toto krásne ušľachtilé zviera je nakoniec veľmi chutné. A viem, som obluda, ale chcela som to skúsiť) či pohlavné orgány morského ježka (čo teda ale vôbec nebolo dobré).

8. Diskusie - Japonsko pre mňa bolo predovšetkým o ľudoch. Niektoré konverzácie boli čisto jednoducho zábavné iné náučno-vzdelávacie. Nájdu sa ale i také, ktoré do značnej miery zmenili môj uhol pohľadu či predstavili mi alternatívy, o ktorým som sama nikdy predtým ani len nepremýšlala (vrátane mojej momentálne veľmi hmlistej budúcnosti).

mám v mysli ešte aspoň 80 ďalších bodov ...toto je však krátka verzia. A vlastne, celé Japonsko bolo naj.