Top 7 celého výletu
1. Päť kontinentov
Bez pochyby najlepší aspekt celého výletu boli ľudia. Tento výlet sa niesol v úplne najviac medzinárodnej konštelácii, aká vôbec môže nastať v prípade, že sa stretne päť ľudí. Každý z nás reprezentoval inú časť sveta, kultúru, životný príbeh či motiváciu, prečo byť v Kórei. Napriek tomu všetkému si spolu ale rozumieme úplne neuveriteľne:
Carolyn - Severná Amerika: Parádna slečna zo Seattlu, pôvodom narodená v Kórei, ale ako malú ju adoptovali americkí Kórejci. Do Soulu sa vrátila z rôznych dôvodov, jedným z nich je však i rozhodnutie kontaktovať svojich biologických rodičov, predtým ako sa rozhodne založiť si so svojim manželom vlastnú rodinu.
Natalia - Južná Amerika: skutočná latino diva, ktorej ani prinajmenšom nechýba temperament. Mladá, večne veselá, nádejná žurnalistka z Chile.
Jesy - Ázia: jej kórejčina je tak brilantná, že domáci ju považujú za Kórejku. Zdanie ale klame, Jesy vyrástla na tropickom filipínskom ostrove. Milujem jej príbehy, o tom ako jej odstáva palec na nohe, pretože celé detstvo nosila len žabky a zarábala si tým, že kvôli turistom lozila na palmy a nosila im kokosové orechy :)
Campbell - Nový Zéland: chalan cestovateľ, dieťa z rybárskej rodiny. V Kórei je tretíkrát a rád by sa tu asi aj usadil.
... no a ja - Európanka.
2. Domáci a náš domček
Kto bol / počul o našom dome na Sicílii, presne vie o čom. Toto bola kórejská verzia. Neuveriteľne milí ajoshi a ajumma (kórejské oslovenie pre staršieho pána a pani). Ajumma nám dokonca dala nejaké domáce sviatočné chuseok jedlo (hlavne zásobu ryžových koláčikov). Ajoshi nám zase ukázal celé mesto, doporučil reštaurácie a odviezol nás všade, kam sme potrebovali. Dom veľmi pekný, blízko pláže, samozrejme Korean style: spí aj papá sa na zemi (takže takmer žiadny nábytok nie je potreba :)).
| Naši drahí domáci uprostred |
3. Miestni ľudia
Mesto malé. Turisti žiadni. Takže všetci boli neuveriteľne milí. Jednoducho sicílska Cava d'Aliga po kórejsky. Každý nás vrelo vítal. Rybári si chceli nechať Nataliu (hoci nič nechytila).
Najmilšia však bola pani v jednej miestnej rybej reštaurácii. Toto mesto inak funguje ako ekonomický príklad dokonalej konkurencie, pretože v Donghea je asi 100 rybích reštaurácií, všade rovnaké ceny, rovnaké ryby aj morské príšery. Dokonca často sídlia v jedne veľkej spoločnej budove a reštaurácie sú oddelené len plachtami alebo paravanmi. Naviac všetci majú rovnaký štýl lákania ľudí do podniku: stoja na ulici a obrovskými gestami mávajú na zákazníkov.
| Naša pani "šéfkuchárka". |
Všetko morské. Všetko čerstvé. Väčšinou pikantné. Fantastické. Pred každou reštauráciou sú akváriá s rybami, krabmi, kalamármi ... kto chce, môže si ukázať na rybu, ktorú si prosí a do 15min ju má na tanieri. V Kórei sa na jedlo takmer vôbec nečaká, obvykle vás obslúžia pod 10 min. Naviac často je na stole samostatný gril alebo varič, kde si jedlo môžete dokončiť sami.
| predtým |
| potom |
| Side dishes: rybie koláče, slimáky, sušené rybky, zelenina, ryžové koláče a samozrejme kimchi. |
5. Circle of Death
Prvú noc veľmi pršalo. Zostali sme v dome a hrali hry. Inak je dosť ťažké nájsť kartovú hru, ktorú pozná všetkých vpodstate 5 kontinentov (keď nerátam poker). Takže sme sa hrali novozélandskú parádnu hru circle of death. Každá karta mala vlastné pravidlo, každopádne pravidlá sa nerušia iba kumulujú. Hra je komplikovanejšia ako všetky kórejské hry dohromady, ale veľká zábava.
Pre ilustráciu po 15 minútach musíte napríklad: nehľadieť do očí jednému z kamarátov, odpovedať piesňou, odpovedať tak, aby vám nebolo vidieť zuby pri rozprávaní, nepoužívať Áno/Nie v akomkoľvek jazyku, mať na čele prilepenú kartu s nejakým pravidlo. Plus z času na čas sa vám ujde panák soju ...
...kto prehrá musí vypiť čašu uprostred stola (kam sa dolieva všetko) ... preto circle of death.
6. Vidiecky noreabang
Druhú noc sme vyrazili na kórejské karaoke vo vidieckej verzii. Noreabang je natoľko populárny, že existuje v každej jednej dedine. My sme tam boli v najväčší sviatok v roku a bolo plno. Zákazníci boli zväčša miestni rybári, ktorí spievali romantické songy svojim polovičkám.
My sme sa každopádne bavili vo veľkomestskom štýle. Na záver sme sa zhodli, že tento starý ošarpaný vidiecky noreabang bol tak či onak zatiaľ zo všetkých najlepší.
7. Ako sme zachránili úhorov
Po ceste domov sme na ceste našli úhorov, ktorí povyskakovali z akvária. Kažpodádne ležali na veľmi frekventovanej ceste. A tak sme ich s Campbellom chytali a zachraňovali. Slečny sa samozrejme úhorov báli, takže len fotili. Zvery sa nám neuveriteľne šmýkali z rúk. Bola to celkom fuška. Tu ale viac slov nie je treba. Najlepšie to vystihnú foto.



No comments:
Post a Comment