Friday night out

V piatok ma spolubývajúca zavolala po večeri von. So spolužiakmi z jazykového kurzu sa dohodli, že si po prvom ťažkom týždni zájdu na pár drinkov. Celkom rada som pozvanie prijala. Od prvej chvíle som akosi ale tušila, že toto bude niečo, čo som si ešte nezažila. A nemýlila som sa.

Zostava bola silne medzinárodná:

• Južná Amerika –kočka a chalan z Chile
• Severná Amerika – traja Američania, všetci ale s ázijskými koreňmi
• Nový Zéland – 2ks
• Ázia –  kočka z Uzbekistanu, Rus, jedna Filipínčanka
• Európa – spolubývajúca a ja.

Všetci až na mňa už niekedy v Kórei boli (min. na semester, väčšinou i na dlhšie). Samozrejme, tým chcem povedať, že tiež i vedeli dobre kórejsky.

Večer začal v bare. S dievčatami sme sa rozhodli pre ochutnávku kórejského piva. Dostali sme 5 pollitrových fliaš piva plus sušeného kalamára a nejakú pikantnú omáčku. V Kórei je totiž bežné, že k alkoholu dostanete zadarmo jedlo. Pivo slabučké, kalamár tvrdý (trhá sa rukami). Inak veľmi fajn. Podnik patril kamarátom jedného z členom  našej partie, takže sem dostali veľmi dobrý stôl. Šlo ale skôr o západniarsky bar, a tak nabitý túžbou po dobrodružstve sme se premiestnili.

Druhý bar bol echt kórejský. Objednali sme si tri soju drinky – kiwi, jahoda a jogurt. Soju je niečo ako kórejská vodka. Teda to vám povie internet alebo sprievodca. Podľa mňa to s vodkou nemá vôbec nič – možno farbu. Je to oveľa slabšie (IMHO taká 20%) a ak sa nemýlim, Kórejci to robia z ryže. Drinky sa zarobia do litrovej nádoby a každý si nalieva do poldecáka. Východná Európa sa nezaprie, Alexe to prišlo tiež slabé, a tak kúpila ešte jedno soju a trocha to „opravila“. Stále to ale bolo slabšie ako mojito :). Nuž, a keďže sme v Ázii, tak hádajte čo nasledovalo? Áno, áno ... drinking games. Hralo sa ich asi 10 – niektoré čisto západiarske, iné nuž ... iné. Najlepšie to zhrniem, ak si spomeniete na časť How I met your mother, kde Barney hrá v casíne v Atlantic city nepochopiteľnú hru. Chvíľami som sa cítila podobne. Samozrejme podstata všetkých hier je, že ak nepochopíš / popletieš, piješ soju panáka.

Následne sme šli tancovať. Vybrali sme si klub, ktorý bol trošku ďalej. Avšak ide o jeden z najvychýrenejších.  V podstate je to ulica a na oboch stranách ulice sú tri kluby, ktoré všetky patria dokopy. A bolo super. Samozrejme, že som bola jedna z najvyšších v podniku (a Maťka sprostá ešte nosí lodičky, takže možno aj úplne najvyššia) ale inak paráda. Vytancovaní sme sa opäť premiestinili.

Ďalšia a posledná zastávka bolo noraebong (teda kórejské karaoke). Ako sme vchádzali dnu, nebolo mi všetko jedno. Tušila som, že táto chvíľa počas môjho pobytu v Ázii skôr či neskôr príde. Dúfala som však, že skôr neskôr.  Noraebong je v skratke o tom, že si prenajmete malú miestnosť a spieva sa len medzi priateľmi. Takže nič verejné. Kórejci si na tom ujíždejí od detstva až po business stretnutia. Odmietnutie je brané ako vážna urážka. Spätne ale musím povedať, že to bola obrovská sranda. Inak klobúk dolu pred niektorými členmi našej skupinky, rappovať po kórejsky je dosť brutál. Inak všetci až na mňa, dávali super kórejské songy – respect. Mám ešte čo dohánať.