Letisko Incheon
Všetko prebehlo super. Klasika moderné letisko: rýchlovlaky, XY poschodí a teplo – je tu neuveriteľné dusno (povedala by som, že väčšie ako v Ríme). Podľa mailov, ma mal vyzdvihnúť chlapec menom Alex. Našli sme sa úplne bez problémov. Mimochodom volá sa Alex, pretože je to chalan z Ukrajiny, ale kórejsky vie parádne. Alex sa rozhodol, že nemá zmysel, aby sme s ním čakali ešte 3 hodiny na posledného študenta, a tak nám vybavil taxi – čo bolo dosť rozumné, lebo všetci sme mali veľa batožiny a cesta MHD by nám trvala asi 2-3hod a niekoľko prestupov. Taxíkom to bolo asi 40-50min a keďže sme sa zložili, každú to stálo 20 000 KRW (340Kč).
Inak tí zvyšní študenti sú dve slečny Margaret z Indonézie a Chanimol [ťa’nimol] z Kambodže. Obe sem prišli študovať na celý magister, takže nie sú výmenné študentky ako ja. Každopádne obe prišli na obor International Finance, takže asi budeme mať predsa len spoločné predmety. Sú veľmi milé, akurát tá Kambodžanka má strašne silný akcent a ledva ledva jej niečo rozumiem (dnes mi 5 minút vyslovovala „pick-’n’-drop“ a ja som to vôbec nechytala – pozn. prekladateľa: tj. že si zapíšeš predmet a potom sa po týždni z neho odhlásiš).
Štipendiá
Je celkom zábavné, ako tu fungujú štipendiá. Obe ho dostali, pretože sa zaviazali, že po škole budú pracovať vo firme, ktorá im ho zaplatila – a berú to ako prirodzené. Školné je tu naozaj vysoké, ale azda žiadny študent si ho neplatí sám. Všetci majú sponzorov – t.j. firmy, kde budú bezprostredne po ukončení štúdia pracovať. Nuž keď sa niečo takéto stane u nás v Európe, tak všetci máme zrazu svoju hrdosť a radšej si požičiame ako by sme sa mali niekomu upísať– proste Asia je Asia.
Telefón
Inak nefunguje mi tu telefón. Resp inak, funguje, keď ho prepnem z GMS na WCDMA, ale v tej chvíli sa komunikuje cez 3G, čo musí dosť veľa stáť. Kúpila som si ale kartu na MHD, ktorá okrem iného slúži i v internetcafe alebo ako telefónna karta v automatoch. Takže si užívam, ako na začiatku 1990s – nikto ma nezastihne, pokiaľ mu nezavolám z búdky :)
Campus & Internát
Campuse je klasicky americký – akurát sú všade Aziati: kopec(!) na ktorom, je všetko – fakulty, ihriská, kaviarne ... a po bokoch je oplotenie, kde stojí slogan: Be as proud of Sogang as Sogang is proud of you. Dojemné.
Najjednoduchšie zhrniem internát, keď poviem, že úprimne ľutujem Kórejca, čo dostane Hostivař. Intrák má 2 budovy, každá 12 poschodí – mimochodom v každej sú dva výťahy a v rámci optimalizácie nákladov sa silne doporučuje jazdiť na jednom od 1-7 poschodia a na druhom vyššie. Ja bývam v 7. Takže „lower floors“ výťah mi akurát stačí. A poviem vám je parádny: vo výťahu sú LCD obrazovky so všetkými potrebnými odkazmi v kórejčine aj v angličtine, aby úbohí študenti nemuseli sledovať nejaké nástenky. Izba je úplne ako ju popísali na webe (pôvodne som si totiž myslela, že prikrášľujú) zariadenie aj tapety úplne novučičké, malá kúpeľňa, kórejská sprchovacia miestnosť, klimatizácia (!!!), všetko na chipové karty (samozrejme made by sám veľký Samsung, pozor žiadny monopol výťahy sú Hyundai). Nevýhoda, je akurát, že akosi veľa ľudí ma nakódovaný chip na moje dvere – kým som spala prišli mi sem 2 upratovačky a nejaká študentská referentka. Spolubývajúcu zatiaľ nemám – vraj všetci prídu zajtra. Dnes len celý deň chodia poslíčkovia vykladajú škatule na recepcii, takže ak to správne chápem, Kórejci si prinesú už len kabelku a laptop a majú tu všetko (tip pre Janku na sťahovanie). Zajtra ráno sa vo vestibule budú predávať vankúše a prikrývky a tak pod- snáď sa mi niečo ujde. Dnes sa mi takto ušlo asi 15 ramienok na šaty.
Orientation meeting mi preložili až na nedeľu (dnes sa síce jedno konalo, to ale bolo vraj, len pre medzinárodných študentov, ktorí sem prišli študovať na celého magistra). Ale o to lepšie, aspoň som sa mohla dobre vyspať.
No comments:
Post a Comment