1. Prenikla som hlbšie do tajov internátu
Dnes som odovzdala svoje otlačky prstov, takže už nemôžem spáchať žiadny zločin, pretože ma nejaká kórejská tajná služba odhalí. Navyše, zistila som, že pri vchode do intráku je naozaj čítačka na otlačky prstov, takže ak ideš po polnoci domov, tak ani nemusíš budiť vrátnika - proste si otvoríš sám. Dokonca, sme si to museli aj priamo vyskúšať, aby sme prípadne niekedy v noci nerobili randál. Moja supervisorka mi naviac doporučila formulár, ktorý mám dať podpísať ktorémukoľvek z mojich profesorov. V podstate ide o to, že sa za mňa zaručí a ja môžem chodiť večer von. Ak to mať nebudem, musím sa každý večer online zaregistrovať.
2. Mám spolubývajúcu.
Volá sa Alexandra a študuje kórejčinu a literatúru. Sranda, že človek cestuje cez pol sveta a potom ako spolubydlu dostane Maďarku :) Je celkom milá, chodíme spolu na raňajky a večere. Som veľmi rada, že som dostala Európanku, pretože okrem nej tu Európanov vôbec nepoznám - zopár ich stretávam na chodbách ale to je všetko. Inak ona tu je na tri roky, čo je dosť brutálne. Navyše víza aj všetko okolo jej platí nejaká organizácia, kde dostala grant a oni jej vybavili všetko bez opýtania. Má teda ročné víza s jedným vstupom, čo znamená, že teraz prišla a domov pôjde až najskôr budúci august. Žiadne Vianoce. Nič. Alexa tu bola už pred rokom na rok a pol ... kvôli kórejskej nejakej hre ... neviem, presne to nechápem a nie som si istá či chcem :)
3. Začala škola
Väčšina ľudí netuší, kde je Slovakia. Dokonca to často ani nedokážu vysloviť: takže sa mi dostáva také, že Slokiavest, Slovinskia, Sloveenia a pod. Avšak, akonáhle poviem, že moja domáca univerzita je Charles University in Prague, Czech Republic, všetci zo mňa odpadávajú, že "oooh that's a very prominent university. You do not need to attend my classes, you already know everything ..." proste nepochopiteľné. V Taliansku, čo by kameňom dohodil o UK ani chýru ani slychu a tu sú z toho unesení. Každopádne, všetci (zatiaľ dvaja) učitelia si ma hneď zapamätajú. Ono keď nás je osem na predmete, ktorý trvá 3 hodiny a ja som často jediná Caucasian (politicky korektný preklad neviem, beloška?). Taktiež mi potom stále kladu otázky alebo ma zdravia na chodbách ... vyzerá to tak, že tu sa moc nebudem ulievať.
4. Bordel v škole
Ako som už skôr písala, v piatok večer sa konal prvý orientation meeting, na ktorom som nebola pretože slečna, čo na internáte robí supervisora mi povedala, že sa ma netýka, lebo som výmenná študentka. Takže som šla v nedeľu na ďalší meeting pre výmenných študentov. Odtiaľ ma ale poslali preč, že som z inej fakulty. Takže som v pondelok prišla k nám na fakultu a tam sa do mňa pustili, že ako to, že som neprišla v piatok na orientation. Nuž bordel, ako má byť. Na záver som sa dozvedela, že na mojej fakulte, ktorá má 60% zahraničných študentov, som ja jediný výmenný študent ...takže preto toľko zmätkov.
5. Bordel v škole 2
Po tomto všetkom som od tej milej slečny dostala školský preukaz a knižku, kde vraj všetko nájdem. Mimochodom poplietli mi meno. Martina je pre nich evidentne veľmi exotické meno, a tak mám na všetkých školských veciach Marita.
Ak by som mala nejaké otázky, mám sa obrátiť na študentov, ktorí sa starajú o cudzincov tzv. student supporters. To ale nebolo také ľahké. Poslala som im najprv mail, že sa chcem stretnúť, bo mám dotazy a oni, že nech idem za tou pani, čo ma poslala za nimi... .Takže som im písala znova. Tak či onak nepotvrdili mi schôdzku a iba mi poslali ďalší mail, ktorí už obsahoval konkrétnejšie odpovede. Avšak, odpovede samotné až tak zaveľa teda nestoja - skôr sú typu "we do not know but maybe" ... (inak "i don't know" je odpoveď úplne na všetko / tým že je to také veľké mesto, mi príde, že sa tu nikto poriadne neorientuje. Keď sa niekoho niečo spýtaš na ulici, tak hoci chce byť na teba milý, po chvíli rozmýšľania si uvedomí, že buď nemá jazykovú zásobu, aby ti odpovedal alebo netuší, a tak sa uchýli k "I don't know". Posledné dni si už radšej googlujem veci alebo sa pýtam spolubývajúcej, lebo s Kórejcami je to strata času).
6. Soul
V meste som stále nebola, pretože mám veľa administratívnych vybavovačiek a navyše často prší a nechce sa mi tam ísť za dažďa. Vo štvrtok sa Soulom prehnal tajfún (5 ľudí zomrelo). Podľa učiteľov to ale nebol posledný tajfún, vraj nás v najbližších dňoch čakajú ešte silnejšie...
No comments:
Post a Comment