Hneď na úvod je potrebné podotknúť, že Jesy ma excelentnú kórejčinu a Campbellova tiež ujde. Nakoľko som ale pôvodne predpokladala, že tam pôjdem sama (maximálne so spolubývajúcou), mala som všetko naštudované. Vopred som vedela, aký foťák chcem, jeho maloobchodnú cenu v Kórei, koľko sa dá priemerne zjednať, načítala som si aspoň 10 blogov a recenzií...
...avšak, keby nie je nášho kórejského kamoša, takmer určite by ma i tak ošklbali.
Začnem ale dobrou správou, teda od konca. Výsledok dnešného dňa je pozitívny:
Hlavné dnešné poučenie: aj keď viete perfektne kórejsky, elektroniku nakupujte s miestnymi.
Okolo 10.00 ráno sme vyrazili do Yongsan nákupného centra. Je to od nás pomerne blízko. S jedným prestupom metra sme sa tam dostali asi za 20min. Na mieste nás čakal kórejský pomocník (bohužiaľ si jeho meno nepamätám - väčšinu kórejským mien, ktoré nevidím napísané, zatiaľ nedokážem pochytiť). Najprv sme sa vybrali kúpiť foťák - na výber sme mali 2 poschodia velikánskeho nákupného centra venované len fotoaparátom. Samozrejme žiadne cenovky.
Kórejcovi som zdelila všetky ťažko vygooglované informácie o foťáčiku. V prvých 4 stánkoch ho nemali. V piatom síce áno, ale za prehnanú cenu. Šli sme teda ďalej.
Zanedlho sme narazili na milého chlapíka. Samsung EX1, jasné že mám! Cena: 430.000KRW (poznámka - plná cena je 600.000 wonov, max. zľava na kórejskú elektroniku podľa internetu je 20% = 480.000KRW). Takže toto bol neuveriteľný deal. Chlapík nám predviedol foťák. Super. Vysvetlil nám všetky plusy ale i mínusy. Na otázky odpovedal priamo a milo. Proste fajn. Foťák ale nemal medzinárodnú záruku - iba kórejskú. Každopádne za takú cenu, mi to bolo fuk. Cena neobsahovala nič viac: obal aj pamäťová karta za pár wonov však neboli problém.
Hlavná nevýhoda ale bola, že v Yongasane sú prirážky za platbu medzinárodnou platobnou kartou. V prípade mojej Visa karty, šlo o 10% z ceny, čo teda nie je málo. Na kórejskej karte peniaze zatiaľ nemám. Jesy bola však natoľko zlatá, že ma založila. Zašli sme teda vybrať 430.000KRW. Najvyššia kórejská bankovka má hodnotu 10.000KRW, takže som si prišla ako boháč. Lepšie bol na tom už len Campbell, ktorý si plánoval kúpiť notebook, a tak chodil s hotovosťou 900.000wonov. Inak povedané po vreckách nosil praktických 90 krásnych zelených papierikov s obrázkom kráľa Sejonga (česká hodnota tejto kopy papiera je len málo cez 16000Kč)
Vrátili sme sa teda pre foťák. Nálada sa však zmenila. Z milého predavača sa zrazu stal arogantný hlupák. Zmenil slovník, štýl vykania. Potom na 10min odišiel. Vrátil sa s prázdnymi rukami. Niečo začal rozprávať po kórejsky. Na to mu náš kórejský kamarát hodil do tváre mapku nákupného centra, niečo sprosté na nebo zakričal a kázal nám odísť spolu s ním.
Následne nám vysvetlil, že chlapíkovi vôbec nešlo o to nám ten foťák predať. Vlastne ho vôbec nemal. V závere nášmu kamarátovi povedal, že foťák je v sklade mimo Soulu a bude trvať aspoň 40min, kým ho k nám doručia, s tým že je šanca, že nedorazí vôbec. Náš kórejský kamoš nám vysvetlil, že toto je jedna z taktík, ktorú miestni obchodníci používajú, aby ťa udržali pri svojom stánku. Veria, že po hodine čakania ťa nakoniec ukecajú kúpiť niečo iné, ale veľmi podobné, lepšie a samozrejme drahšie.
Takže sme si našli ďalší obchod. Chlap bol oveľa prívetivejší. Potvrdil nám, že ten prvý predavač bol klamár. Za 430.000KRW nám ten foťák nikto nepredá. Nový predavač nám tiež vyrozprával príbeh, ktorý pred pád mesiacmi odvysielala americká NBC. V minulosti mával Yongsan zadarmo tlmočníka, ktorý pomáhal cudzincom zjednávať ceny. NBC však odhalila, že tento tlmočník akosi "nevedel" číslovky, a pomáhal miestnym ošklbávať turistov. (Poznámka: v kórejčine existujú štyri typy čísloviek, každý typ sa používa na niečo iné a sú úplne rozdielne. Ja viem zatiaľ narátať do 20 a ja to len jedným spôsobom.)
Nový predavač Samsung EX1 mal. Cena bola vyššia 520.000KRW (čo už prišlo i reálne). V tejto cene ale bolo už všetko - originál Samsung case, pamäťová karta a hlavne medzinárodná záruka. Takže nakoniec všetko dobre dopadlo.
Po úspešnej kúpe sme si zašli na malý obed: na Shabu Shabu. Je to japonsko-kórejsko-mongólske jedlo. Výborná vec. Uprostred stola je horák, na ktorom najprv zovrie akýsi vývar, potom sa tam postupne pridá kapusta, nudle, miestne halušky, morské riasy, cibuľka, hríby a hlavne veľa mäsa.... . Je sa spoločne z hrnca, resp. z malých tanierikov. Páči sa mi tiež, že na záver, sa zvyšok rezancov vytiahne von, odloží sa a vo zvyšku vývaru sa ešte pripraví ryža so zeleninou ako taký mini ďalší chod.
Keď sme obedovali, prišla do reštaurácie nejaká veľká star - vraj veľmi známy kórejský herec s priateľkou. Najprv sme začuli len vrieskať mladé kórejky po celom nákupnom centre a potom sa zjavil. Neviem, normálny malý namyslený aziat, ktorý aj v tmavej reštaurácii nosí slnečné okuliare. Toť celý môj dojem z neho. Mala by som ale asi začať pozerať kórejské drámy, pretože som naozaj bola jediná, kto z neho neodpadával.
Po obede sme zašli kúpiť Campbellov notebook. Nuž síce len o 3 poschodia vyššie ako môj foťák, avšak úplne iný svet. Zrazu všade cenovky :)
No comments:
Post a Comment